Ako sa vyrába sklo?

Je ťažké predstaviť si modernú civilizáciu bez skla. Vďaka nemu môžeme sledovať mikrosvet i pozorovať vzdialené planéty, v bezpečí za oknom môžeme pozorovať okolitý svet v suchu a teple svojho domova aj v najhoršom nečase. Napriek tomu, že sa jedná o tak dôležitý materiál, považujeme ho za samozrejmosť a venujeme mu málo pozornosti. Práve vďaka jeho najdôležitejšej vlastnosti – transparentnosti – má tendenciu zmiznúť nám z dohľadu.

Keď sa obzrieme okolo seba, každý z nás vie, z čoho je vyrobený drevený stôl, či kamenná socha. No málokto tuší, čo sklo vlastne je a ako sa vyrába.

Kto vymyslel sklo?

Nuž, nevieme. Nástroje vyrobené z obsidiánu, čo je vlastne takzvané prírodné sopečné sklo, používali ľudia už v dobe kamennej. Vďaka svojej vzácnosti bol často predmetom výmen a obchodovania.

Výroba skla je zachytená na kresbách a dokumentoch už z obdobia 5 000 rokov pred naším letopočtom. Poznali ju už starí Egypťania či Rimania – tí sklo vyrábali samozrejme ručne, predovšetkým fúkaním zo sklárskych píšťal. Táto výroba však bola pomalá a sklo malo veľké rozmerové obmedzenia. Výroba rovných, či väčších sklených tabúľ bola ešte v nedohľadne celé stáročia. Okrem dekoratívneho použitia sa sklo používalo aj na zasklenie okien, najmä v chrámoch, kláštoroch a kostoloch. Pre nemožnosť vyrobiť dostatočne veľké sklené tabule sa využívala tzv. technika vitráže. Rôznofarebné sklá sa spájali do väčších celkov pomocou olovených pásikov a vytvárali sa tým nádherné výtvarné obrazce.

Neskôr, v 17. storočí spolu s rozmachom architektúry vzrástol dopyt po veľkých sklených výplniach aj u svetských stavieb. Postup výroby skla valcovaním ako prví vynašli Francúzi. Táto technológia umožňovala síce výrobu skla väčších rozmerov, no bola stále veľmi časovo náročná.

Priemyselná výroba skla sa rozmohla až v 20. storočí, najmä po druhej svetovej vojne. V tomto období už bolo možné vyrábať veľké, až 12 – metrové sklené tabule, ktoré však bolo potrebné zbrúsiť a vyleštiť, aby sa docielil dokonalý zrkadlový efekt bez deformácií.

Je sklo naozaj z roztaveného piesku?

Odpoveď znie – áno, aj, no nie z každého. Na výrobu skla je potrebný predovšetkým kremík, ktorý je kryštalický a nachádza sa najmä v niektorých druhoch piesku. Po roztavení, ochladení a následnom stuhnutí už netvorí znova kryštály, ale zostáva hladký. Okrem kremíku je potrebný uhličitan sodný (znižuje bod tavenia kremíku = vyššia výrobná efektivita), vápenec (vápno narúša účinok sódy, ktorá spôsobuje, že sklo je rozpustné vo vode) a oxidy alkalických kovov. Ďalšie chemikálie môžu byť pridané kvôli úprave vlastností skla – napríklad jeho farebnosti. Nakoľko sklo je materiál, ktorý je možné do nekonečna recyklovať bez straty vlastností a čistoty, do zmesi sa pridáva aj časť recyklovaného skla.

Moderná výroba skla

Priemyselné sklo používané na výrobu okenných tabúľ sa vyrába od konca druhej svetovej vojny tzv. plavením. Vďaka tejto metóde je sklo rovné a hladké, rozmerové možnosti obrovské.

Všetky suroviny potrebné na výrobu sa najprv rozdrvia a zmiešajú. Následne sa roztavia pri teplotách nad 1 600 ̊ C v špeciálnych peciach. Pridať sa môžu ďalšie chemické látky, napríklad na odstránenie bubliniek zo skla. Po úprave plynnými látkami, tzv. rafinácii, sa sklovina ochladí na približne 1200 stupňov, a následne sa „plaví“ na povrch cínového kúpeľa.

Keďže roztavený cín má dvakrát väčšiu hustotu ako sklo, a zároveň má vysoké povrchové napätie, horúca sklovina sa rovnomerne rozprestrie na povrchu cínu a neklesne na dno. Naopak, vytvorí nekonečný rovný sklený pás bez akýchkoľvek deformácií. Plavenie skla prebieha v ochrannej atmosfére z dusíku s prídavkom vodíku, ktorá bráni oxidácii cínu. Takto upravené sklo sa ďalej ochladzuje na teplotu približne 600 ̊C, pri ktorej tuhne a je možné ho z povrchu cínového kúpeľa odobrať.

Šírka nekonečného skleného pásu je 3,5 m, no v tejto fáze výrobného procesu je stále horúci a je potrebné ochladiť ho na izbovú teplotu. Toto ochladzovanie prebieha v dlhom chladiacom tuneli, na konci ktorého prebieha laserová kontrola, ktorá odhalí výrobné chyby v skle. Tieto sú automaticky zaznamenané a pri neskoršom rezaní odstránené.

Ochladený nekonečný pás skla sa reže na sklené platne dĺžky približne 6 metrov, ktoré sa ukladajú do pripravených stojanov na ďalšie spracovanie. Sklené platne môžu byť ďalej upravované – napríklad kalením, alebo pokovením. Získavajú tak na pevnosti, zlepšujú sa ich akustické či bezpečnostné vlastnosti.

Zaujímavosti o skle na záver

• Sklo sa v prírode rozkladá približne 4 000 rokov, no je možné ho do nekonečna recyklovať. Preto je dôležitá jeho separácia a vrátenie späť do výrobného procesu
• V prípade, že je sklo použité ako obalový materiál, na rozdiel od iných obalov nevypúšťa žiadne látky do svojho obsahu. Preto je mimoriadne vhodné na balenie potravín a nápojov.
• Sklo nikdy nestuhne úplne, preto nie je tuhou látkou. Najviac pripomína akúsi zmrazenú tekutinu a hoci sa správa ako pevný materiál, v skutočnosti je niečím medzi pevnou a kvapalnou látkou.

Zaujal vás tento produkt?

Prezrite si naše produkty a kontaktujte prosím náš zákaznícky servis.

Prejsť na produkt

Autor: Lucia Hupková

vedúca marketingu

Študovala na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Má 12 ročnú marketingovú prax, s ktorou začínala ako marketingová manažérka pre potravinársku značku Lunter. Neskôr bola zodpovedná za riadenie produktov a značiek papierovej hygieny Harmony, Harmasan, Celex a Meeko na Slovensku, v Čechách a v balkánskych krajinách vo viacerých výrobných závodoch. Dodnes ju teší, keď produkty, na ktorých vývoji, propagácii a riadení sa podieľala, vidí na regáloch supermarketov. Svoju prácu v INCON považuje za výzvu a príležitosť priniesť profesionálny marketing do odvetvia, ktoré poskytuje veľký priestor na kreativitu a vývoj.

Výber článkov autora

• Osádzanie veľkých presklení a dverí s pomocou Purenitu. Poznáte jeho vlastnosti?
• Aj sklo môže vo veľkej časti chrániť váš domov pred hlukom
• Vchodové dvere otvárané von? Povieme vám viac